Pracujem s elegantnou pánskou módou denne už viac ako 6 rokov a ani dnes sa nevyhlasujem za najväčšieho odborníka. Ale už si nevládzem hrýzť do jazyka a tváriť sa, že je všetko OK, keď sledujem niektorých slovenských akože odborníkov na módu. Keď som okolo roku 2010 začínal s oblekmi a košeľami na mieru, táto téma tu skoro neexistovala. Musel som študovať, chodiť na výstavy a skúšať veci v praxi, aby som sa niečo naučil a mohol zodpovedne mojim klientom ponúknuť kvalitné služby. Postupne sa snažím so získanými poznatkami podeliť aj s ostatnými prostredníctvom sociálnych sietí a blogu. Oblek, sako, košeľu, či kravatu nosím skoro denne a preto veľa mojich odporúčaní vyplýva z vlastných skúseností. Ale to, čo dnes čítam v časopisoch, vidím v televízii, na FB, či instagrame, je veľmi často výsledok úplného diletantizmu ľudí, ktorí s pánskou módou nemajú žiadne reálne skúsenosti. Dnes si niekto urobí rýchlokurz farebnej typológie a zajtra je z neho odborník, ktorý vám dá zaručenú radu, ktorá farba je pre vás tá najlepšia. To najmódnejšie čo títo “odborníci“ v živote videli, sú výklady v nákupných centrách Bratislavy, no napriek tomu sa smelo stavajú do role stajlistov.
Čo poviete na to, že televízia oblieka chudákov moderátorov do šialených kombinácií divného saka, košele, motýlika, nohavíc a lacných topánok, každý kus inej farby a s iným vzorom? Veď je to zábavná relácia, tak čo by sme z neho neurobili šaša, nie? A že už neuveriteľne dlhý čas niekto vyberá moderátorovi TV novín kravatu vo farbe šiat vedľa sediacej moderátorky, mi je úplne nepochopiteľné. Tieto viazanky sa im spravidla vôbec nehodia, často sú nevkusné a vyzerajú lacno, ale hlavne že farba ladí s kolegyňou... A potom takto médiami “edukovaní“ ľudia chodia ku mne do obchodu hľadať kravatu na slávnostné udalosti s partnerkinými šatami v igelitke. Že „takúto by som potreboval, povedala žena“ ukazujúc na šaty v taške...
A čo slovenskí profi stajlisti, ktorí nerobia nič iné, len sledujú instagram známych zahraničných celebrít, ktoré sú práve v kurze a potom kopírujú ich outfity a tlačia do toho svojich klientov, aj keď sa im to nehodí. Nulová invencia a vkus. A to nehovorím o tom, že to tým ľuďom často nesedí veľkostne. Načo, veď stačí, že je to značkové, nie?
No a potom sú tu ešte výborné hodnotné online články a blogy niektorých slovenských pánskych obchodných reťazcov, kde sa dozviete také veci, že odpadnete. Píšu to ľudia z marketingu daných firiem, ktorí na sebe mali oblek naposledy na maturite. Prípadne to píšu ženy a teda oblek na sebe nemali nikdy.
Ale veď načo dnes treba odborníkov, keď všetko je na webe? Stačí sa spýtať googlu a viete všetko. V praxi to potom znamená, že nachádzam moje formulácie na cudzích weboch, niekde aj s fotkami. Niektorí sa odvážia ísť o level vyššie a prečítať si články v angličtine od renomovaných zahraničných blogerov a potom z toho vytrhnúť pár viet. Spravidla sa stráca kontext a pri preklade do slovenčiny často aj zmysel. A vrcholom všetkého je to, že niektoré naše časopisy výplody týchto ľudí ešte aj zverejnia. Z toho zasa vyplýva len to, že ani len profesionálnych redaktorov na pánsku módu, ktorí by dokázali odhaliť tú neodbornosť, žiaľ nemáme. Inak si to vysvetliť neviem.
Tých pár skutočných odborníkov u nás mi asi dá za pravdu, že úroveň pánskej módy a s tým spojené vedomosti ľudí z brandže sú u nás na veľmi provinčnej úrovni a veľkú zásluhu na tom majú práve tí pseudostajlisti a rádobyodborníci, ktorí učia ľudí hlúposti. Veľmi by som sa potešil, ak by niektoré relevantné médiá prejavili konečne trochu záujmu aj o pánsku módu a venovali jej pár edukatívnych riadkov v spolupráci s niekým, kto v tejto tematike skutočne žije.